Dieťa je dar.
Škôlka Happy-TimeBruško
dieťa je dar . sk

Montessori - Vzdelávanie bez námahy

20. 04. 2012

 

Podľa Montessori deti, aby boli šťastné a spokojné, aby fyzicky a duševne rástli, musia skúmať, poznávať, objavovať, robiť konkrétnu činnosť s konkrétnym materiálom, ktorou odpovedajú na svoju vnútornú potrebu vyvíjať sa. Učenie sa, zdokonaľovanie zručností a schopností je teda prirodzenou potrebou detí od ich najútlejšieho veku. Dieťa hľadá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa činnosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia.

Aby zdôraznila rozdiel v procese učenia sa dospelého a dieťaťa, použila Maria Montessori výstižné prirovnanie: maliar, ktorý v tomto prirovnaní predstavuje dospelého, potrebuje veľkú dávku zručnosti, veľa času a úsilia, aby dokončil obraz, ktorý aj tak nebude identický s predlohou. Fotoaparát, ktorý predstavuje dieťa, nasníma obraz okamžite. Myseľ dieťaťa je ako tmavá komora. Nikto nevie, čo sa tam deje, ale fotografia je dokonalá kópia skutočnosti, vytvorená bez úsilia, bez vzdelania, okamžite. Myseľ dieťaťa pozoruje podobne ako fotoaparát všetko vo svojom okolí. Potom sa čosi stane v tmavej komore jeho podvedomia a perfektný záznam je navždy fixovaný.

Maria Montessori nazvala myseľ dieťaťa „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenaučí dieťa koordinovať pohyby, chodiť, rozprávať. Všetko musí urobiť samé a vzhľadom na náročnosť týchto úloh to zvládne v neuveriteľne krátkom čase.

Absorbujúca myseľ

Deti podľa Montessori disponujú v ranom veku svojho vývoja (najmä do šiestich rokov) výnimočnou silou mysle (tzv. absorbujúcou mysľou), keď si bez cielene vynakladaného úsilia dokážu osvojovať veľké množstvo poznatkov zo svojho okolia. Prechádzajú pritom zvláštnymi obdobiami zvýšenej potreby špecifických podnetov, tzv. senzitívnymi obdobiami. Senzitívne obdobia sú ohraničené časové úseky, keď do popredia vystupuje nejaký zvláštny špecifický sklon na získanie určitej schopnosti, zručnosti alebo nejakej črty (napr. zmyslu pre poriadok, zdvorilosť a slušnosť, zjemňovanie zmyslov, písanie, čítanie, priestorové vzťahy, matematiku, hudbu, jazyk…). Deti vtedy zámerne siahajú po materiáli, ktorý im pomôže rozvinúť tú schopnosť alebo zručnosť, na ktorej nadobudnutie majú práve v tom-ktorom období neopakovateľne najväčší predpoklad. Podľa Montessori u všetkých detí prebiehajú tieto senzitívne obdobia v rovnakom poradí, avšak v individuálnom čase a trvaní.

Senzitívne obdobia

Montessori vypozorovala, že vývoj dieťaťa prebieha vo fázach, ktoré nazvala senzitívne obdobia. Počas nich je dieťa schopné absorbovať poznatky z danej oblasti najjednoduchším spôsobom, výkonnosť mozgu je v tom čase v tejto oblasti obzvlášť vysoká. Ak dieťa vtedy nebude mať dostatok podnetov na to, aby danú schopnosť rozvinulo, v budúcnosti si ju už tak prirodzene a jednoducho neosvojí. Úlohou dospelého je dieťaťu takéto podnety poskytovať. Ich kvalita, množstvo a pravidelnosť určujú, koľko sa v mozgu vytvorí spojení (synapsí) a ako sa bude vytvárať štruktúra detského mozgu.

Príklady senzitívnych období sú uvedené v tabuľke (obdobia sú iba orientačné, pre konkrétne dieťa sa môžu hranice líšiť – to už je úlohu rodiča, aby rozpoznal, kedy má dieťa o čo záujem a tento záujem podporovať, aby mu pomohol aktivovať mozgové dráhy a spoje medzi nimi).

Oblasť

Optimálne senzitívne obdobie (spoje sa vytvárajú najrýchlejšie)

Ďalšie optimálne obdobie (posilňovanie spojov)

emočná inteligencia

0-2 roky

2-5 rokov

rozvoj motoriky

0-2 roky

2-5 rokov

zrak

0-2 roky

2-5 rokov

sluch

4-8 mesiacov

8 mesiacov – 5 rokov

vnímanie hudby

0-3 roky

3-10 rokov

schopnosť myslieť

0-4 roky

4-10 rokov

osvojenie cudzieho jazyka

5-10 rokov

 

 

Pripravené prostredie

V poskytovaní podnetov detskému mozgu pomáha dospelému tzv. pripravené prostredie. „Pripravené“ znamená, že dospelý očakáva rozvoj istých schopností v istom čase a vopred si pripraví pomôcky a materiál, s ktorými dieťa môže pracovať, keď príde jeho senzitívne obdobie. Materiál má byť zostavený tak, aby podporoval samostatnosť dieťaťa, aby mal možnosť samokontroly (t.j. dieťa vie samo odhaliť chybu alebo si skontrolovať správnosť výsledku) a aby umožnil dieťaťu prechádzať od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Tak dieťa môže samo dôjsť k poznaniu skutočností a pravidiel (aby pochopilo, nie aby sa naučilo) – od konkrétneho uchopenia k abstraktnému pochopeniu. A samozrejme, musí byť pripravený tak, aby bol pre dieťa zrozumiteľný.

Učiteľ, vychovávateľ, rodič zabezpečuje pripravené prostredie a udržuje v ňom atmosféru pokoja, poriadku, láskavosti, starostlivosti, uvedomenia a radosti. Jeho základnou úlohou je modelové správanie (dieťa si aj podľa neho vytvára vzory správania) a sledovanie senzitívnych období dieťaťa. Učiteľ podľa Montessori nekritizuje, neorganizuje, zbytočne nezasahuje, neopravuje, len pomáha a motivuje dieťa tak, aby v ňom vzbudil proces vlastnej tvorivosti. Hybnou silou vývoja dieťaťa má byť pozitívna motivácia výsledkami vlastnej práce a primeraná pochvala.

Základné vlastnosti pripraveného prostredia: prehľadnosť, zrozumiteľnosť, jasné usporiadanieprispôsobené potrebám detí, podporuje nezávislosť, samostatnosť a tým aj zodpovednosť. Pripravené prostredie chráni a rešpektuje životný rytmus dieťaťa. Má byť bezpečné a prispôsobiť sa jeho vývinovým potrebám a rozmerom, kde dieťa môže objavovať, skúmať, poznávať, manipulovať s predmetmi, slobodne rásť a byť šťastné. Priestor sa obvykle člení na nasledujúce oblasti:

·         oblasť senzorického materiálu (t. j. špeciálneho didaktického materiálu na rozvoj zmyslov, zdokonaľovanie motoriky),

·         oblasť matematiky (materiálu na vnímanie množstva, ktoré umožňuje prechod od konkrétneho k abstraktnému),

·         oblasť jazyka (materiálu na vnímanie znenia a tvaru písmen abecedy, ďalej na triedenie, klasifikáciu a vytváranie postupnosti predmetov, obrázkov a ich názvov),

·         oblasť umenia a hudby (hudobných nástrojov, aktivít spojených s vnímaním rytmu, spevu, tanca a pod. ) a

·         oblasť kozmickej výchovy (materiálu, ktorý sprostredkuje základné poznatky z geografie, geológie, biológie, ekológie, fyziky, chémie a výtvarného umenia).

Dôležitou súčasťou pripraveného prostredia je špeciálny didaktický materiál, ktorý sa skonštruuje tak, že umožňuje dieťaťu pracovať samostatne a nezávisle od učiteľa. Tvoria ho nielen najjednoduchšie pomôcky pre tréning zmyslov, ale aj pracovný materiál na počítanie, čítanie, písanie. Všetky pomôcky na seba nadväzujú a navzájom sa dopĺňajú, postupujú od najjednoduchších k najzložitejším. Ich veľkou prednosťou je názornosť a uchopiteľnosť. Špecifikom didaktického materiálu je zabudovaná sebakorektúra chýb, t. j. kontrola a oprava chýb, ktorá umožňuje dieťaťu bez zásahu učiteľa prísť na to, že nepracuje správne. Samotný materiál ho následne navedie na opravu chyby. Možnosť vlastnej opravy chýb, slobodnej voľby materiálu a samostatnej práce s ním bez časového stresu a prerušovania - to všetko umožňuje dieťaťu zažívať stavy hlbokej koncentrácie a tvorivosti, podporuje jeho analytické myslenie, vyvoláva v ňom pocit vnútorného uspokojenia a naplnenia, samostatnosti, nezávislosti, sebadôvery a sebaúcty.

Každé dieťa je jedinečné, má svoj vlastný smer, svoje vlastné senzitívne obdobia, svoje vlastné tempo, ktorým nasáva nové skúsenosti. Aby bolo šťastné a spokojné, aby fyzicky a duševne prospievalo, musí skúmať, poznávať a objavovať.

- Znížiť sa na úroveň dieťaťa (fyzická úroveň – t. j. výška nábytku, pri komunikácii s dieťaťom, pri hre a pod.)

- Načúvať potrebám dieťaťa – deti vedia povedať, vyjadriť sa čo chcú.

- Dieťa do 6 r. je veľmi ovplyvniteľné, po 6tom roku je vyzretejšie, nie je tak ovplyvniteľné.

- „Nerobte sluhu vlastnému dieťaťu!“ Ukážme deťom AKO na to“ Dajme dieťaťu priestor tam, kde môže byť osožné pre rodinu = rovnocenný člen rodiny.

- Deti sa navzájom neporovnávajú! Dieťa sa porovnáva len samo so sebou – svoj vlastný vývin v aktuálnom čase.

- Dieťa v rámci prvého roka vníma inak ako my, má tzv. globálne vnímanie – „fotí si do mozgu“, všíma si aj drobnosti, hneď si všimne rozdiely, detaily – súvisí to aj s pudom sebazáchovy, ak je niečo inak „nie je to v poriadku“ = vyvoláva to pocit ostražitosti, dieťa má rado istotu, veci „na svojom mieste, poriadku“. Deti sú neskutočne poriadkumilovné (kvôli istote, pudu sebazáchovy), majú radi vždy všetko na svojom mieste = rozvoj citu pre poriadkumilovnosť. Dôležité je viesť deti k tomu, aby ukladali veci na svoje miesto.

- Dieťa má rado veci v systéme – každé dieťa je nadané, geniálne, len potrebuje systém a ten očakáva od nás. (Praktická pozn.: napr. stavebnice neupratať tak, že len dať do jednej krabice, ale roztriediť v rámci jednej krabice na kužele, hranoly, kocky...Dieťa sa takto prirodzene naučí aj tvary. Montessoriovej krabička so zvieratami – 1 krabica so 6timi zásuvkami, v ktorých sa nachádzajú kartičky zvierat. Zásuvky sú rozdelené podľa druhov na drsnokožce (paryby), ryby, plazy, obojživelníky, vtáky, cicavce – keď sa dieťa s kartičkami pohrá, tak ich vytriedi – „každé zvieratko býva vo svojej zásuvke“).

- Deti nevedia zo začiatku počúvať aj pozerať, najprv stačí dieťaťu ukázať, nekomentovať.

- Deti si nevedia všetko naraz zapamätať, idú po kúskoch, tak „kúskujeme“ aj my.

- Encyklopédie – spolu hľadáme od 1. chvíle info. v knihách. „Ja ti prečítam a keď už budeš vedieť čítať, prečítaš si.“

- Montessori motto: „Nasleduj dieťa“ – niekedy ja sa rozhodnem to a to, ale kedy príde dieťaťu jeho obdobie, vyvstane potreba toho, čo ono práve potrebuje. Ak dieťa vedieme v jeho potrebách, dieťa je spokojné, kľudné. Ak ideme proti potrebám dieťaťa, dieťa je nenormalizované, funguje systémom „čo si neurvem, nemám“.

- Pozorovanie – observácia – Montessori nás nabáda, aby sme pozorovali dieťa a až potom robili závery – pozorovanie slúži na odsledovanie toho, o čo má dieťa práve záujem, aké senzitívne obdobie práve u neho prebieha. (Môžeme pozorovať aj iné deti, iných ľudí...)

- Dieťa potrebuje hranice – deťom sa musia stanovovať aj hranice, mantinely, dohody, ktoré by sa mali vzájomne dodržiavať, jednotne u všetkých členov, inak si dieťa vytvorí  na každého svoje páky.

- „Vždy majme na pamäti celoživotné maximum“ - každé dieťa sa rodí do určitého bodu a smeruje k svojmu celoživotnému maximu – d. vykročí do života, má určité záujmy, má svoj „navigačný systém“, ktorý ho vedie, má „nahraté programy“ „kedy čo bude“, v každom období rozbaľuje určité veci, d. vie čo si má v určitom období precvičovať (napr. lozenie, úchopy prstami, jazyk a mnoho ďalšieho). Hrozba pre d. – nepripravený rodič. Nestavať d. steny do cesty!, lebo d. obchádza steny, aby dosiahlo svoje životné maximum, ktoré má „naprogramované“...pokiaľ sa stavajú ste steny (zákazy, príkazy, nemotivujúce prostredie, nepodporujúce prostredie) = následok – dieťa rezignuje (apatické dieťa, ktoré stratilo záujem o všetko), dieťa, ktoré nevhodne ventiluje nahromadenú energiu, stres (napr. hnevom a pod.). Sú rôzne typy detí a každé si ventiluje svoju bezmocnosť po svojom:

I. typ – hádže sa o zem, aby ventilovalo nadbytočnú energiu, vnútorný konflikt medzi tým, čo chce ono a čo od neho chcú (resp. čo mu nie je umožnené)

II. typ – rezignuje – dieťa sa odkláňa od počúvania svojich potrieb, stáva sa submisívne, stráca svoj názor (pozor na tento typ, v puberte môže ľahko podľahnúť rôznym vplyvom)

III. typ – úplne rezignujúce dieťa – dieťa, kt. sa už v predškolskom veku vzdá svojich potrieb, už nič neskúša.

- Ak sa mentálna energia dieťaťa nespotrebováva (riadenými aktivitami, učením, hrami a pod.), dieťa sa ventiluje pohybom, fyzickou aktivitou (väčšinou nami neriadenou a nechcenou) = nálepka „hyperaktívne dieťa“.

- Ak sa v dieťati prejavý „záujem“, môže „dobehnúť samo seba“, napredovať. Treba odblokovať, prebudiť centrá, ktoré sa kvôli stavaniu stien zo strany dospelých zablokovali. Keď sme „blokovaní“, strácame šancu dosiahnuť „životné maximum“ – to sa prejavuje napr. tak, že ako dospelí sme nespokojní, pochybujeme o sebe, máme nízke sebavedomie, rezignujeme, bojíme sa skúšať nové veci, hľadať nové riešenia, budujeme si ego na úkor iných ľudí, jednoducho máme rezervy.

- M. zistila, že dieťa sa rodí s matematickou mysľou (ak má d. problémy s mat. v škole = nepodchytené dieťa).

- Ak má dieťa  záujem o nejaké témy (dinosaury, vesmír a pod.) = stať sa d. partnerom na túto tému (zistiť si info., nadchnúť sa tiež ako naše dieťa, rozprávať sa s ním o tom, hrať sa) – dieťa bude šťastné a bude sa rozvíjať (aj z našeho nadšenia, záujmu, nových informácií, ktoré mu na základe toho poskytneme).

- Vývin reči, rozvoj slovnej zásoby – pri komunikácii s dieťaťom používať od prvej chvíle správne výrazy. Predškolský vek = rozvoj čítania a písania – mozog si rozvíja toto centrum, ktoré sa objavuje práve v predškolskom veku. Cez slovné hry rozvíjať gramatiku, pravopis.

- Dieťa si svoju inteligenciu v predškolskom veku rozvíja pomocou ruky (potrebuje precvičovať obe ruky, súvisí to s vývinom oboch mozgových hemisfér,  aj s vývinom reči). Všetko čo robí dieťa rukami = rozvíja si motoriku, inteligenciu, mozog.

- Aktivity doma: Dieťa potrebuje všetko vidieť  ako čo robíme – upratujeme, varíme, perieme (môže stláčať gombík na práčke, môže byť prítomné a zúčastňovať sa pri umývaní riadov...)

- Na oblečenie si dávame pozor, robíme veci – máme na to vhodné oblečenie (do dažda, zimy, zásteru a pod.).

- Ak je dieťa vedené vo svojej rovnováhe, nemá tendenciu ublížiť si (ubližovať si).

- Dieťa potrebuje suché aj mokré aktivity!

- Prispôsobiť nábytok, poličky výške dieťaťa, aby nebolo ochudobnené o príležitosti. Dieťa chce robiť všetko to, čo my dospelí, no nemá na to vytvorené podmienky = je ochudobňované o príležitosti.

- Senzitívne obdobie = obdobie, kedy je dieťa zrelé na určitú činnosť, aktivizujú sa vtedy určité centrá detí. Ide o individuálnu záležitosť. U dieťaťa sa prejavujú určité prejavy, ktoré si treba všímať a na základe toho sa potom tej oblasti venovať, rozvíjať, pripravovať pomôcky, hry...tzv. pripravené prostredie.

 Bábätká – vnímajú informácie celým telom (kožou), majú potrebu vnímať celým telom.

Aktivita: Vanička s gaštanmi (fazuľou) - keď sa d. vie hýbať – d. sa v nej doslova vykúpe – uspokojí si potrebu celotelového vnímania informácie. Alternatíva pre staršie deti: vyváľanie sa v jesennom lístí, v snehu, v piesku, v tráve, v mlákach. Deti pociťujú v jednej chvíli potrebu doslova sa „vykúpať“, „vyváľať“...je to jeden z ich spôsobov oboznamovania sa so svetom, naberania informácií o svete, okolí, veciach...(Samozrejme dohoda s dieťaťom – môžeš sa váľať v snehu, ale musíš byť predtým na to vhodne oblečený. Čo môžem ja ako rodič urobiť? – pripraviť dieťaťu vhodné oblečenie – proti zime, vode, staré oblečenie do blata, lístia a pod...)

 

Používanie rúk

CNS (centrálna nervová sústava) dozrieva a dieťa postupne začína prechádzať od vnímania celým telom na vnímanie rukami. Napr. už sa do vaničky s gaštanmi (fazuľou) ponorí rukami = potreba d. rozvíjať ramenný kĺb smerom k prstom. Rozvoj ramenných kĺbov a motoriky prebieha najskôr na vertikálnej rovine, na horizontálnej príde až neskôr (to už je potom aj rozvoj jemnej motoriky).

- d. do ½ roka používa dominantne viac 1 ruku,

- od ½ roka do 5 r. používa d. obe ruky – je obojručné – tým si rozvíja obe mozgové hemisféry (nechať dieťa, nech v tomto období používa obe ruky, nenaprávať ho napr. len na pravú alebo ľavú ruku),

- od 5 r. nastáva opäť dominancia jednej z rúk.

Aktivita: Prečo deti čarbú po stenách? Pretože majú vývinovo danú potrebu precvičovať si ramenný kĺb a keďže najskôr prebieha rozvoj ramenných kĺbov a motoriky na vertikálnej rovine, siahajú po stenách. Ak vypozorujeme, že dieťa ma takúto potrebu, môžeme natiahnuť kus veľkého papiera cez barový pult, prilepiť veľký kus papiera na stenu a pod. – dieťa potrebuje na kreslenie veľkú plochu v jeho výške – aby ju malo pohodlne k dispozícii.

Vačšia nádoba s fazuľou (lavórik, misa) – d. sa môže prehrabávať (v rôznych materiáloch), v dlaniach sú nervové centrá, kt. sa stláčaním, masírovaním ukľudňujú, popritom môže materiál presýpať do inej nádoby, alebo v tej iste, počúvať zvuky (čiže d. v jednej aktivite precvičuje hmat, zvuk, stimuluje nervové centrá, naberá informácie o rôznych materiáloch...).

Variácia: nádoba plná fazule a do toho skryť „poklady“ (ak sa momentálne špecializujeme na nejakú oblasť, tak napr. schovať tam nejaký geometrický tvar, číslo, zviera...dieťa si nahmatá, môže hádať o čo ide...

- “Všetko so všetkým súvisí...“...aktivity môžu prepájať rôzne veci – fyzické od hmatu až po mentálne – učenie sa o veciach a pod.).

Polarizácia pozornosti = koncentrácia, zaujatosť činnosťou, predmetom. Napr. v 7. mes. d. skúma kocku (matematická myseľ), stimuluje si pri tom hmat, zrak, je zaujaté predmetom, premýšľa.

Jemná motorika – nastupuje u dieťaťa vtedy, keď „začína zbierať omrvinky z koberca“ (okolo 8 – 10 mes. života). Je to dôvod na oslavu, pretože dieťa urobilo veľký pokrok vo svojom vývine. Mozog dozrieva, dieťa začína používať úchop vecí pomocou dvoch prstov, ktoré neskôr prejdú v používania troch prstov = neskôr potrebné pri držaní lyžice, písaní v škole a pod. Ak sa to podchytí od ranného detstva, dieťa nebude mať problémy s jemnou motorikou, držaním ceruziek, písaním, držaním lyžice a všetkým, kde používame prsty a úchopy prstami.

Dieťa strieda napr. pri zbieraní predmetov ľavú a pravú ruku = rozvoj pravej a ľavej mozgovej hemisféry.

Nácvik riešenia chýb - dieťa preberá postoj k riešeniu problémov od nás dospelých. Názorným príkladom učím dieťa, že „Chyba nie je nepriateľ, dá sa riešiť, netrestá sa“. Ak budeme pred dieťaťom riešiť chyby a veci v kľude, s veľkou pravdepodobnosťou preberie toto správanie od nás aj ono.

Aktivita: Presypem napr. fazuľky do hrnčeka, zopár rozsypem, v kľude vrátim do prázdneho hrnčeka a v kľude presypem k plným. Dieťa rozsype, vyleje – „tam je handra, metlička“ – d. ukážeme kde čo je, ako sa s tým robí a ako sa to robí – pozametáme, poutierame, odložíme handričku, metličku na miesto. Ak sa stane „nehoda“ nabudúce, nevšímame si to, d. vie kde je metlička, handrička, mop – uprace si to po sebe – ak aj nie dokonale, nehodnotiť, neprerábať po dieťati = d. preberá kompetencie na seba a urobí to najlepšie, ako momentálne (aktuálne) vie. Platí, že radšej menej dokonale, ale je to spolupráca (inak sa d. demotivuje) – táto zásada platí aj u dospelých J.

 

Úchopy, ktoré sa u dieťaťa objavujú (súvisí to so zretím CNS):

1. Celodlaňový úchop

Aktivita: Keď za d. začína chytať vecí, napr. okolo 4. mes., ponúkať mu tyč, aby sa jej mohlo chytať a púšťať.

Aktivita s miskami: Dve misky, v jednej napr. gaštany – nabádať d. aby gaštan zo začiatku uchopilo a pustilo – úchopy a púšťania, neskôr aby d. gaštan uchopilo a prenieslo (preložilo) do ďalšej misky...rôzne variácie.

2. Pinzetový úchop (palec, ukazovák)

Aktivita: Rozhodiť kamienky, kolíčky..., dať nádobu a zbierať spolu s dieťaťom pinzetovým úchopom do nádoby (najprv predvedieme ako na to, čo od dieťaťa chceme, ako to bude prebiehať...chytíme napr. fazuľu pinzetovým úchopom medzi palec a ukazovák a vhodíme do misky).

Aktivita: Štipce na prádlo – ukázať d. ako ich má zobrať – ktorými prstíkmi stlačiť, priložiť, pustiť – zaštipávať napr. okolo nejakej látky, misky...a pod.

Aktivita: 2 misky – v jednej gombíky, druhá miska od cottage syra alebo nátierkového masla – vo vrchnáku výrez ako na šporkase – d. uchopuje gombíky a vhadzuje do výrezu – rozvoj: uchopovania, vhadzovania (matematická myseľ dieťaťa – prebúdza sa v období, kedy d. začína strkať veci hocikam), sluchu (zvuk pri páde).

Aktivita: Prestrkávanie slamiek napr. do sytka (s takými otvormi akurát na slamky).

Aktivita: Pinzeta, cestoviny ľahko uchopiteľné pinzetou – prekladať pinzetou z misky do misky.

3. Kliešťový úchop (palec, ukazovák, prostredník) – dokáže vytvárať len ľudská bytosť! Ak sa prešvihne obdobie kliešťového úchopu a jeho posilňovania, dieťa môže začať veci držať nevhodne, nežiadúco.      Ak sa rozvíja kliešťový úchop, d. potom nemá problémi napr. s písaním v škole.

Aktivita: Okolo 11. mes. chce d. chytať lyžičku do ruky kliešťovým úchopom = krátka lyžička, aby sa mohlo dieťa kŕmiť (d. chytí lyžičku na jej konci kliešťovým úchopom – tak je to správne, správny nácvik). Toto obdobie je aj obdobím záujmu o chytanie ceruzky (tiež ju prirodzene chytá kliešťovým úchopom na jej konci, „zhora, zvrchu“ – je to OK).

Aktivita: Puzzle s úchytkami

Aktivita: Krabica od bonboniéry – do niekoľkých políčok dať napr. fazuľky, ukázať dieťaťu prenos fazuľky kliešťovým úchopom...“pozri prenesieme fazuľku do voľnej jamky...pridáš sa?“ (dieťa musíme k činnostiam namotivovať, prebudiť záujem...)

Aktivita: Kliešte na zákusky, misky, molitanové kúsky (hranole, kruhy, štvorce...) – vysvetliť a ukázať dieťaťu o čo ide – „Toto sú kliešte, takto sa otvárajú a zatvárajú. Budeme kliešťami prenášať molitanové hranole z jednej misky do druhej“. Variácia: podľa smerov, kt. d. zvláda môžeme dať misky do poličiek a precvičovať tak smer zhora-dole a pod.

Aktivita: 3 až 4 roky veku d. – zažehľovacie podložky s gorálkami Ikea – dieťa kliešťovým úchopom ukladá gorálky na podložku do obrázka podľa svojej fantázie a ten sa dá následne zažehliť a ďalej využiť – rozvoj klieš. úchopu = rozvoj centra písania, estetiky...

Dieťa a smery (roviny)

Prvá rovina pre dieťa je vertikálna (preto ukladá kocky, poháriky a pod. na seba).

Druhá rovina pre dieťa je v smere od seba k sebe.

Tretia rovina pre dieťa je z ľava do prava (z prava do ľava) – najťažšie smery pre dieťa.

Test, či je d. zrelé do 1. triedy – testuje sa, či d. ovláda od seba k sebe, zhora-dole, z ľava do prava...

Dosplelý si všíma detaily a pomáha dieťaťu rozvíjať sa.

Základný krok: rovnaká situácia z dvoch strán (z oboch strán), t. j. rovnaké misky, hrnčeky z oboch strán. Neskôr náročnosť aktivity stupňujeme – z jednej strany väčšia miska, z druhej strany menšia miska, viac misiek, misky z rôznych matierálov a pod... Alebo z jednej strany naplnený „čajníček“, ktorý sa dieťa učí uchopovať, zdvíhať a liať z neho (najskôr niečo drobné, neskôr vodu) do misky, rôznych misiek a pod. Najskôr dieťa prekladá celými rukami, potom pinzetovým a kliešťovým úchopom, neskôr nástrojmi...

Aktivita: Ukladanie vecí v rôznych smeroch, d. sa hrá, my pomenujeme ako sa daná vec volá a čo d. robí (alebo ukazujeme a pomenuvávame) – napr. „dávaš kocku od seba k sebe“, „prekladáš knihu z hora nadol“ a pod.

Lyžička, naberačka, 2 rovnaké misky – naberať, prekladať, lyžičkovať – rozvoj úchopov, strán, matematickej mysle (naberieme do štvrťky misky, pohárika, potom do polovice, naplníme celý pohárik, misku... – rôzne variácie, stupne náročnosti aktivít).

Vyššia úroveň: na jednej strane 1 veľká miska, na druhej strane tácky 2 menšie, 3 menšie, max. 5 misiek = vytvorenie nie symetrických strán (to je už pre d. ťažšia úroveň) – neplní, neprekladá z misky do misky, ale z misky do rôznych misiek, ktoré môže plniť rovnako alebo rôzne.  Misky môžu byť z rôznych materiálov – vydávajú rôzne zvuky. Rozvoj matematickej mysle: napr. „Naberieme do tejto misky jednu lyžičku, aj do druhej dáme jednu lyžičku, i sem dáme jednu...každému spravodlivo, rovnako“ = 1. delenie dieťaťa.


SLUŠNÉ SPRÁVANIE

Prosím a ďakujem, s radosťou, pozdravy, podanie si rúk, predstavenie sa, ospravedlnenie sa, ako nevyrušovať ostatných, ako a kedy vyrušiť, návšteva – ako pozvať, ako ponúknuť sedenie, prípadne uvoľniť miesto, ako pozvať ďalej, ponúkanie jedla, nápojov, podávanie čaju...

Vyrušenie – dohoda: „Keď mi chceš niečo povedať a ja sa rozprávam, prídi ku mne, dotkni sa ma a ja si budem pamätať, že mi chceš niečo povedať“. To isté platí od nás k dieťaťu – keď sa budú deti hrať, prídem, poviem, že keď sa deti dohráte, chcem vám niečo povedať... Tak ako chcem, aby dieťa pristupovalo ku mne, pristupujem aj ja k dieťaťu.


Zdroj: Informácie z Kurzov Montessori pod vedením pani MVDr. Evy Štarkovej spracovala Mgr. Janka Fillová