Dieťa je dar.
Škôlka Happy-TimeBruško
dieťa je dar . sk

Fenomén dosť dobrého rodiča

06. 07. 2012

Byť dobrými rodičmi. Fenomén doby.  

Za „našich“ čias  nás rodičia odkladali do jasiel, aby mohli budovať 5ročnicu v našej socialistickej vlasti.. Za našich detských liet sme boli ako deti (často veľmi mladých rodičov)  odchované na „klasickej socialistickej výchove“. A to najmä v duchu kam dieťa posadíš, tam by malo sedieť a malo by predovšetkým poslúchať a bezvýhradne ctiť dospelého jedinca. To, že zdrojom tejto úcty nebol skutočný rešpekt, ale strach, nebolo čas skúmať. Dôležitejšie veci bolo potrebné riešiť ako ledabolo sa zamýšľať nad životom. Socialisti to pekne zariadili, aby dospelí nemali čas pomyslieť na takmer nič duchaplné. Bolo nutné zabezpečiť všetko potrebné pre domácnosť, vystáť rady na ovocie, či prípadne nejaký ten "výdobytok doby". Tak sme sa ako deti väčšinou s kľúčikom na krku potulovali kdesi po ihrisku, alebo lepšie po panelákovom sídlisku, kým nás mama z okna nezavolala na večeru. Po večeri najesť, vycikať a spať.  

Štýl socialistickej výchovy akoby sa obmedzoval viac-menej na nevyhnutné úkony okolo dieťaťa než na dieťa samotné. Akoby jej duch spočíval v tom, že „ak sa o dieťa dobre (fyzicky a materiálne) postaráme, sme dobrými rodičmi.“

Citeľne tu však akosi chýbala pozornosť, ohľad na vnútorné potreby (psychické) dieťatka. Tento článok však nemá vyznieť ako kritika.  Niežeby naši rodičia nerobili, to najlepšie čo vedeli. Ale áno, práveže väčšinou robili to najlepšie podľa dostupných možnosti. Nebolo zvykom bežne písať (nedajbože čítať) články o psycho-motorickom vývoji dieťaťa v „maminkovských“ časopisoch ani knižných publikáciách. Všetci vieme, že dostupnosť informácií bola vo veľkej miere obmedzená. Podmienky pre výchovu a všeobecne zažité názory skrátka predurčovali tento prístup k deťom. Napriek tomu a práve za to Vám zo srdca môžeme poďakovať drahí rodičia, že ste nám dali to, čo ste vedeli a mohli. Vychovali ste z nás predsa dobrých a slušných ľudí.

Život však ide ďalej. A život ako taký sa predovšetkým vyvýja a ide stále dopredu. Ako sa hovorí „evolúciu nezastavíš“ a vo výchove to platí dvojnásobne. Zo  socialistických deti vyrástli kapitalistickí rodičia, túžiaci dať vlastným deťom najmä to, čo sami nedostali.

Väčšina rodičov by to asi pomenovalo spôsobom, že chcú dať svojim deťom všetko, čo je v ich silách. Okrem materiálneho zabezpečenia, lásky, istoty a pozornosti, však chcú dať dnešní rodičia deťom dokonca aj celého seba. Dieťa sa stáva stredobodom Vesmíru hneď po svojom narodení. Celý svet sa snáď sústredí na dieťa, po tom čo sa narodí. Hneď za ním sú to poisťovací agenti :)

Čím viac chceme byť dobrými rodičmi, tým viac nás tlačí pocit "dať dieťaťu všetko“.  Chceme to všetko robiť správne a hlavne nechceme robiť chyby. Možno to nazvať „Fenomén pozornosti prehnanej“. alebo „Fenomén rodičovskej snaživosti“. Časopisy, knihy, internet. Prelúskame takmer všetko, aby sme sa nimi stali, aby sme nimi boli - tými dobrými rodičmi.

Maminky a tatinkovia, mali by ste vedieť, že ste skvelí presne takí, akí ste. Že pre svoje deti robíte dosť. Takí sčítaní a fundovaní rodičia ako ste vy pred Vami žiadni ešte neboli. Len sa už  prosím prestaňte toľko snažiť. Urobte si priestor pre seba – uvoľníte tým priestor pre Vaše dieťa. Možno sa pod tou všetkou Vašou snahou skrátka iba „nevie v pratať do kože“,  možno občas tiež potrebuje byť samé so sebou. Bez Vás. Ak sa to nenaučíme, kým sú deti malé, staneme sa ich večnými „služobníkmi“. Zoberú si nás celých, lebo ako sa hovorí „keď dávajú tak ber“. Neostane nám ani kúsok pre seba. Môžeme deťom dávať v každom momente ich života lásku (aj keď sme ďaleko, garantujem Vám, že to budú cítiť). Nie je však potrebné dávať deťom neustálu pozornosť. To je predsa neuveriteľne vyčerpávajúce. V konečnom dôsledku to neprospeje Vám ani dieťaťu. Nie je potrebné sa v každom momente neustále sa snažiť a dávať, dávať, dávať.. Až kým neodpadnete. To je v zásade obrovská nerovnováha. Predstavte si sami seba, že by Vám niekto venoval takúto sústavnú pozornosť  a všetku svoju energiu sústredil iba na Vás. Ako by ste sa cítili?  Ako by ste reagovali? 
Možno by ste sa pokúsili utiecť :). Alebo by ste  proste začali „vyšilovať“, lebo by ste nevedeli, čo si s toľkou energiou počať. Dnes tomu hovoríme napr. hyperaktivita :)

Milí rodičia,  je úctyhodné a skvelé všetko to, čo všetko pre svoje deti robíte.  Je viac než chvályhodné, že sa v dnešnej „uponáhľanej“ dobe snažíte dať svojim deťom zo seba to najlepšie. Že už takmer každý z nás vidí nevyhnutnosť budovania citovej väzby od narodenia. Je úžasné, že dnes sa už väčšina rodičov sa snaží riadiť vlastným srdcom a zdravým úsudkom, namiesto zaužívaných predsudkov..

Dávajte však len toľko energie, aby to nebolo príliš pre Vás – vtedy to nebude príliš ani pre Vaše dieťa :)

Veľa  pohodových dní s Vašimi deťmi želá


 
                   kolektív Dieťa je Dar


Autor článku: Luna Regina Koch

Tento text bol originálne publikovaný prostredníctvom www.dietajedar.sk a je možné ho v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s menom autora a aktívnym odkazom na túto webovú stránku.