Taký normálny pôrod z poh?adu die?atka

25. 03. 2012

„Štartovacia ?iara, ?i odrazový mostík, dávaj si pozor ako sa zapíšeš, ako zaseješ tak zožneš..“

Máme nepreberné množstvo porekadiel o dobrých za?iatkoch a tom, aké je dôležité akým spôsobom odštartujeme nie?o konkrétne v našom živote.. Takmer žiadny však nehovorí o tom,  aké je nesmierne dôležité AKO sa narodíme. Nemysliac tým v ako „kvalitnej“ lekárskej starostlivosti a do ako materiálne zabezpe?enej rodiny.  Myslíme tým, akým spôsobom dnes prebieha taký „bežný“ a „normálny“ pôrod.

******

„Milé maminky a tatinkovia, chcem Vám dnes porozpráva? ako ja - Vaše die?atko prežívam to, ?omu dnes hovoríme „bežný pôrod“.

"Maminka, nastal de? D. Cítim že máš obavy, ale ty predsa vieš najlepšie sama „ako na to“. Príroda ?a vybavila všetkou maminkovskou múdros?ou, nepamätáš si to alebo si len trošku neveríš? Ja viem, že to dokážeš si predsa mama.. moja MAMA :)

Taaak, za?ali sa kontrakcie, alebo ako tomu hovoríte..  Ja len viem, že pár hodín – no dobre pár chví? - a budem  tam medzi Vami. Placenta, moja kolíska so mnou parádne spolupracuje, ?o Vám poviem za 9 mesiacov sa z nás stala skvelá dvojka :) Teraz máme ešte chví?ku pre seba, kým sa to všetko rozbehne.

Lekár berie nie?o biele s ostrým koncom a dáva mame do tela nejakú látku. Nerozumiem pre?o to robí, za chví?u sa moja kolíska chystala rozbehnú? naplno, aby som mohol rýchlo narodi?, ale ten pán v bielom plášti nemohol vydrža? - asi sa ponáh?a domov. Keby vedel, že mne tu zrazu nie je dobre, moja kolíska (placenta) sa zrazu zbláznila,  s?ahuje sa nepravidelne a maminku to teraz stojí ove?a viac síl. Nehovoriac o tom, že so mnou už vôbec nespolupracuje. Tiež zrazu neviem ?o mám robi?, mama trošku sa za?ínam bá?.. 

Ale už je to tu, to najhoršie bude za mnou - kone?ne ?a uvidim mamimka milovaná, tak ve?mi som po tom túžil..
Som tu, som tuuu! Ja som sa narodil, vidíte ja som to dokázal!

Pomoc, cítim strašný chlad.. ?o to je mama? Moje o?i zasiahol silný úder, v ušiach mi idú prasknú? bubienky... Sná? sa prvý krát pomaly nadýchnem,  pupo?níková šnúra za?al tepa? trošku pomalšie ke? sa moje plúca za?ínajú nadychova?, citim, že pomaly zvä?šujú svoj objem.. Niee, ?o to robia? Nemôžem dýcha?! Aaach nie moja šnúra je pre?, asi sa zadusím..

Nezadusil som sa, ale skoro aby ste vedeli!  Ach, bolo to strašné, no moje p?úca to zvládli, kde je moja mama? A ty ?o si si hovoríš  ocko neblískaj tu na m?a s tou vecou, aj tak ma hrozne bolia o?i. Neviem ?i som neoslepol po tej dávke neónového svetla, u maminky bolo šero a teplo a teraz toto.. Zober ma za mamou, prosím! ?o aj ty nemáš srdce?

Bolí ma to, pre?o sa ma dotýkajú tak surovo? Pre?o zo m?a zmývate môj ochranný obal? Matka príroda mi ho dala, aby si ku mne prvé dni nedostali baktérie. Vám to nikto nepovedal?  Vy nerozumiete životu? Bolí ma všetko, ?o so mnou robíte. Na ?o je to dobré? Chcem ís? za mamou! Mama, maminka kde si? Prosím ochrá? ma..

Tento svet je zlý, chladný a nebezpe?ný, ja som sa len teraz narodil  a oni so mnou takto zaobchádzajú. Takto sa na tomto svete prejavuje úcta k novému životu? Takto tu vítate nový život?

Mama pre?o tu nie si? Pre?o si ma neobjala, potrebujem tvoje teplo, tak ve?mi som sa na teba tešil, hovorila si že ma ?úbiš, pre?o teda nie si pri mne, chcem by? s tebou.. Mama, mama, bojím sa..“

 ******

Rozhodujúce minúty a hodiny, kedy sa nadväzuje najhlbšie puto medzi matkou s die?atkom, a ono práve tu zažíva najvä?ší stres  svojho krátkeho života – tak ako po fyzickej, tak po psychickej stránke.

Sme naozaj presved?ení, že toto je ten pravý spôsob akým privádza? deti na svet? Naozaj chceme ?alším generáciám do rodného listu ihne? vpisova? devízy ako strach, boles?, hnev, vzdor? K tomu ako bonus - ve?a krát aj pocit odlú?enia a presved?enie, že nie my – ale tí druhí rozhodujú o našom živote?

Veríme, že raz príde de?, ke? nad pôrodmi nebudú vládnu? lekári, ale my ženy. Lebo porodi? die?atko je predsa len naša kompetencia :)

 

P.S.: Ak sa Vás dotklo rozprávanie die?atka o jeho príchode na svet, skúste si v kludnej chví?ke sadnú? a predstavi? si vlastný príchod na svet (alebo príchod Vášho die?atka) – je možné, že sa Vám skotú?a po tvári zopár slzi?iek.  Rozhodne však stojí za to, ešte raz si precíti? našu štartovaciu métu – možno odhalíte vo svojom vnútri nieko?ko „blokov“ spojených so svojim narodením (alebo narodením Vášho die?atka).  Potom si ešte raz prehrajte tento dej, ale v jeho ideálnej verzii.  S tým, že ste (vy alebo Vaše die?atko) hne? boli prijatí do láskyplného maminkinho a ockovho náru?ia. Vychutnajte si tento pocit prijatia a súznenia, tak dlho kým sa nebudete cíti? milovaní a v bezpe?í. Ak sa Vám to podarí – gratulujeme Vám, práve ste sa znovu narodili/znovuzrodili ;)

Autor: Luna Regina Koch

Tento text bol originálne publikovaný prostredníctvom www.dietajedar.sk a je možné ho v neskrátenej a neupravenej podobe šíri? nekomer?ným spôsobom s menom autora a aktívnym odkazom na túto webovú stránku.