Dieťa je dar.
Škôlka Happy-TimeBruško
dieťa je dar . sk

Taký normálny pôrod z pohľadu dieťatka

25. 03. 2012

„Štartovacia čiara, či odrazový mostík, dávaj si pozor ako sa zapíšeš, ako zaseješ tak zožneš..“

Máme nepreberné množstvo porekadiel o dobrých začiatkoch a tom, aké je dôležité akým spôsobom odštartujeme niečo konkrétne v našom živote.. Takmer žiadny však nehovorí o tom,  aké je nesmierne dôležité AKO sa narodíme. Nemysliac tým v ako „kvalitnej“ lekárskej starostlivosti a do ako materiálne zabezpečenej rodiny.  Myslíme tým, akým spôsobom dnes prebieha taký „bežný“ a „normálny“ pôrod.

******

„Milé maminky a tatinkovia, chcem Vám dnes porozprávať ako ja - Vaše dieťatko prežívam to, čomu dnes hovoríme „bežný pôrod“.

"Maminka, nastal deň D. Cítim že máš obavy, ale ty predsa vieš najlepšie sama „ako na to“. Príroda ťa vybavila všetkou maminkovskou múdrosťou, nepamätáš si to alebo si len trošku neveríš? Ja viem, že to dokážeš si predsa mama.. moja MAMA :)

Taaak, začali sa kontrakcie, alebo ako tomu hovoríte..  Ja len viem, že pár hodín – no dobre pár chvíľ - a budem  tam medzi Vami. Placenta, moja kolíska so mnou parádne spolupracuje, čo Vám poviem za 9 mesiacov sa z nás stala skvelá dvojka :) Teraz máme ešte chvíľku pre seba, kým sa to všetko rozbehne.

Lekár berie niečo biele s ostrým koncom a dáva mame do tela nejakú látku. Nerozumiem prečo to robí, za chvíľu sa moja kolíska chystala rozbehnúť naplno, aby som mohol rýchlo narodiť, ale ten pán v bielom plášti nemohol vydržať - asi sa ponáhľa domov. Keby vedel, že mne tu zrazu nie je dobre, moja kolíska (placenta) sa zrazu zbláznila,  sťahuje sa nepravidelne a maminku to teraz stojí oveľa viac síl. Nehovoriac o tom, že so mnou už vôbec nespolupracuje. Tiež zrazu neviem čo mám robiť, mama trošku sa začínam báť.. 

Ale už je to tu, to najhoršie bude za mnou - konečne ťa uvidim mamimka milovaná, tak veľmi som po tom túžil..
Som tu, som tuuu! Ja som sa narodil, vidíte ja som to dokázal!

Pomoc, cítim strašný chlad.. Čo to je mama? Moje oči zasiahol silný úder, v ušiach mi idú prasknúť bubienky... Snáď sa prvý krát pomaly nadýchnem,  pupočníková šnúra začal tepať trošku pomalšie keď sa moje plúca začínajú nadychovať, citim, že pomaly zväčšujú svoj objem.. Niee, čo to robia? Nemôžem dýchať! Aaach nie moja šnúra je preč, asi sa zadusím..

Nezadusil som sa, ale skoro aby ste vedeli!  Ach, bolo to strašné, no moje pľúca to zvládli, kde je moja mama? A ty čo si si hovoríš  ocko neblískaj tu na mňa s tou vecou, aj tak ma hrozne bolia oči. Neviem či som neoslepol po tej dávke neónového svetla, u maminky bolo šero a teplo a teraz toto.. Zober ma za mamou, prosím! Čo aj ty nemáš srdce?

Bolí ma to, prečo sa ma dotýkajú tak surovo? Prečo zo mňa zmývate môj ochranný obal? Matka príroda mi ho dala, aby si ku mne prvé dni nedostali baktérie. Vám to nikto nepovedal?  Vy nerozumiete životu? Bolí ma všetko, čo so mnou robíte. Na čo je to dobré? Chcem ísť za mamou! Mama, maminka kde si? Prosím ochráň ma..

Tento svet je zlý, chladný a nebezpečný, ja som sa len teraz narodil  a oni so mnou takto zaobchádzajú. Takto sa na tomto svete prejavuje úcta k novému životu? Takto tu vítate nový život?

Mama prečo tu nie si? Prečo si ma neobjala, potrebujem tvoje teplo, tak veľmi som sa na teba tešil, hovorila si že ma ľúbiš, prečo teda nie si pri mne, chcem byť s tebou.. Mama, mama, bojím sa..“

 

 ******

Rozhodujúce minúty a hodiny, kedy sa nadväzuje najhlbšie puto medzi matkou s dieťatkom, a ono práve tu zažíva najväčší stres  svojho krátkeho života – tak ako po fyzickej, tak po psychickej stránke.

Sme naozaj presvedčení, že toto je ten pravý spôsob akým privádzať deti na svet? Naozaj chceme ďalším generáciám do rodného listu ihneď vpisovať devízy ako strach, bolesť, hnev, vzdor? K tomu ako bonus - veľa krát aj pocit odlúčenia a presvedčenie, že nie my – ale tí druhí rozhodujú o našom živote?

Veríme, že raz príde deň, keď nad pôrodmi nebudú vládnuť lekári, ale my ženy. Lebo porodiť dieťatko je predsa len naša kompetencia :)

 

P.S.: Ak sa Vás dotklo rozprávanie dieťatka o jeho príchode na svet, skúste si v kludnej chvíľke sadnúť a predstaviť si vlastný príchod na svet (alebo príchod Vášho dieťatka) – je možné, že sa Vám skotúľa po tvári zopár slzičiek.  Rozhodne však stojí za to, ešte raz si precítiť našu štartovaciu métu – možno odhalíte vo svojom vnútri niekoľko „blokov“ spojených so svojim narodením (alebo narodením Vášho dieťatka).  Potom si ešte raz prehrajte tento dej, ale v jeho ideálnej verzii.  S tým, že ste (vy alebo Vaše dieťatko) hneď boli prijatí do láskyplného maminkinho a ockovho náručia. Vychutnajte si tento pocit prijatia a súznenia, tak dlho kým sa nebudete cítiť milovaní a v bezpečí. Ak sa Vám to podarí – gratulujeme Vám, práve ste sa znovu narodili/znovuzrodili ;)


Autor: Luna Regina Koch

Tento text bol originálne publikovaný prostredníctvom www.dietajedar.sk a je možné ho v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s menom autora a aktívnym odkazom na túto webovú stránku.